Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu vodorovná

História kostola v obci

História kostola v Hronských Kľačanoch

Cirkevné pomery z dostupných dokumentov v našej obci potvrdzujú, že obyvatelia Hronských Kľačian boli rímskokatolíckeho náboženstva a slovenskej národnosti. Od roku 1332 sú Hronské Kľačany filiálkou rímskokatolíckej farnosti v Starom Tekove. Prvým duchovným stánkom v našej obci bola kaplnka postavená na terajšom cintoríne v roku 1764 a na jej mieste bol postavený v roku 1784 pôvodný starý kostol bez veže a zvonov zasvätený sv. Filipovi a Jakubovi.

Starý kostol z roku 1784-1949 na cintoríne

Na zvonenie slúžila zvonica pokrytá šindľom, ktorá stála v strede obce (starej dediny) v mieste terajšieho kríža. V jej priestore boli umiestnené tri malé zvony, z ktorých ten najväčší je umiestnení na veži nového kostola (cengáčik). Ostatné dva boli predané do osady Kamenec, kde slúžia dodnes. Je to zapísané i miestnej kronike osady Kamenec.

Tento duchovný stánok s postupným nárastom obyvateľov našej obce vôbec nevyhovoval z kapacitných dôvodov.

Prehľad nárastu obyvateľov:

Rok 1869 1890 1910 1930
Obyvatelia 689 860 1072 1190

(Obce a mestá v číslach, Okresné oddelenie štatistického úradu Levice – 1991)

Počas II. svetovej vojny bol tento kostol veľmi zničený a nepodarilo sa ho zachrániť. Jeho zánik bol potvrdený rozhodnutím cirkevného výboru podľa zápisnice zo dňa 27.2.1949. Z radov občanov sa čím ďalej, tým viac ozývali hlasy po stavbe nového rímskokatolíckeho kostola. Obecné zastupiteľstvo urobilo prvý krok, keď na svojom zasadnutí ešte v roku 1926 pridelilo na stavbu kostola stavebný pozemok – starostom obce bol Pavol Trhan.

Veľkým nadšencom tejto myšlienky bol vtedajší správca farnosti a duchovný predseda školskej stolice vdp. farár ThDr. Jozef Kostolánsky. Tento ale náhle zomrel v januári 1928. Po ňom nastúpil na miesto správcu farnosti v r. 1928 nový farár vdp. Štefan Ravasz. Tento sa staval zo začiatku k stavbe nového kostola s obavou. 

 

Výstavba nového rímskokatolíckeho kostola

Za nestáleho tlaku cirkevníkov a starostu obce Michala Slušného Vojtechov (Berov) dal správca farnosti k stavbe súhlas. Sám prostredníctvom školskej stolice sa ujal organizovať prípravné práce s finančným a dodávateľským zabezpečovaním. Pre plynulosť týchto prác sa pripravovalo i nové zloženie školskej stolice.

19.8.1928 bol zvolený 12 členný výbor. Za svetského predsedu bol zvolený Jozef Chudý (od r. 1931 – starosta obce. Z moci úradnej sa stáva duchovným predsedom správca farnosti vdp. Štefan Ravasz – farár. Táto voľba bola schválená cirkevnou vrchnosťou v Trnave dňa 4. 9.1928.

Veľké zásluhy v administratívnej činnosti mal v tom čase správca školy Ján Polčín. Bol zapisovateľom školskej stolice, viedol administratívu, písal prosby o milodary, vyruboval cirkevnú daň, spravoval rozpočet, ďalej usmerňoval a zabezpečoval kultúrny život v dedine. Nacvičil desiatky divadelných hier a zisk z nich bol venovaný na stavbu nového kostola.

Projektantom a staviteľom stavby nového kostola v Hronských Kľačanoch bol jeden z troch najvýznamnejších slovenských architektov tej doby Michal Milan Harminc. Tento projekt bol jeho 76 kostolnou stavbou a náklad na ten čas predpokladal značnú sumu 750 000,- Kč.

Výstavba kostola bola zadaná stavebnej firme Alexander Pfengler a spol. Piešťany, odborný dozor viedol murársky majster p. Muth z Rudna.

Finančné zabezpečenie výstavby kostola bolo cez pôžičky, cirkevné dane, a to príspevkom za každého člena rodiny 100 korún, výrubom dane 100 korún na hold pozemku od každého majiteľa. To platilo i pre ostatných majiteľov pozemkov, ktorí mali pôdu v kľačianskom chotári, ale nebývali v našej obci. Ďalej to boli peniaze zo zbierok (i zo susedných dedín), milodarov a pod. Tu je potrebné upozorniť i na milodary našich amerických Slovákov pochádzajúcich z Hronských Kľačian.

Finančnou výpomocou pomohli i susedné obce. Napr. občania z Veľkých Kozmáloviec, ktorí vo forme návratnej pôžičky prispeli sumou 100 000 korún a občania zo Starého Tekova, ktorí tiež požičali 50 000 korún.

Náčrt kostola v projektovej dokumentáciiNáčrt interiéru kostola v projektovej dokumentácii

Naši občania veľmi ťažko znášali splácanie nových cirkevných daní práve v období vrcholiacej svetovej hospodárskej krízy (začiatok 30 rokov), ktorá prinášala nezamestnanosť, hlad a biedu. Hlavne viacpočetné rodiny museli siahnuť tak hlboko, že často museli predať svoje dorobenie, lichvu a pod. aby takto mohli splatiť cirkevnú daň.

I napriek týmto ťažkostiam nám Pán Boh pomohol splatiť všetky dlhy počas výstavby.

 

Slávnostné začatie prác – položenie základného kameňa

Na podklade schváleného projektu a súhlasných stanovísk správcu farnosti, školskej stolice a obecného zastupiteľstva bolo Okresným úradom v Leviciach vydané stavebné povolenie, čím sa stavba mohla začať. Vlastné práce na stavbe nového kostola sa začali kopaním základov v stredu 1. októbra 1930.

Slávnostné položenie základného kameňa novostavby rímskokatolíckeho kostola sa konalo v nedeľu 5. októbra 1930. Na pozemku budúceho kostola bol postavený veľký kríž a oltár, pri ktorom správca farnosti, pán farár Štefan Ravasz slúžil slávnostnú svätú omšu, počas ktorej bol položený základný kameň budúceho kostola. Počasie bolo nepriaznivé, od rána pršalo. I napriek tomu sa na tejto slávnostnej omši zúčastnilo veľa ľudí i zo susedných obcí.

 

Realizácia stavby

Betónové klenby - pohľad od Starého Tekova

Samotný pozemok sa rozprestieral na obecnej pažiti, kde sa pásavali husi a kravy. Výkopy základov boli sťažené vysokou hladinou spodnej vody. Podľa spomienok ešte žijúcich pamätníkov, bol výkop základu pod vežu do hĺbky cca 4,5 m. Pri betónovaní sa čerpala voda a do jamy sa sypal suchý betón. Štrk dovážali naši furmani na vozoch z rieky Hron zdarma, ostatným furmanom zo susedných obcí sa platilo. Betón sa miešal ručne vo viacerých skupinách. Do konca roku 1930 boli základy zabetónované do úrovne terénu. Ich výška (pod kostolom) podľa projektu dosahovala 2 – 2,5 m (nad terénom cca 1,5 m).

Sťaženosť týchto prác zapríčinila i živelná pohroma – veľká povodeň, ktorá podľa zápisu v kronike bola dňa 22.4.1931. Pod vodou boli ulice Nová Dedina a Vystrkov.

Z prednej časti stavby kostola bola urobená veľká rampa, po ktorej sa vozmi zavážala vnútorná časť stavby z výkopov v tom čase kopaného kanálu – Čierna voda. Vonkajšia časť sa zavážala odpadom z kameňolomov (boli tri) pod Kusou horou.

Soklové a rohové ryolitové kamene boli dovezené z kameňolomu z Hliníka nad Hronom už opracované a každý mal svoje číslo podľa kladačského plánu. Keď bol tento kladený do čela stavby kostola z ľavej strany, bola do steny zamurovaná uzamknutá oceľová krabica, v ktorej boli uložené základné doklady o stavbe – zakladajúca listina a dobové platidlá, mince a papierové peniaze.

Veľká náročnosť a dôslednosť sa vyžadovala pri betónovaní stropu nad hlavnou chrámovou loďou – valená klenba. Betónovalo sa dva týždne vo dne i v noci. Osvetlenie pracovných plôch bolo karbidovými lampami.

Na stavbe sa podieľali aj naši kľačianski murárski majstri Lukáč Ďurčať, Filip Kúdeľa, Ján Mandrák, František Sabo, Filip Slušný a Florián Mičo i ostatní murári a pomocníci.

Robotníci pri stavbe

Pri dokončovacích murárskych prácach na oknách za hlavným oltárom spadol z vonkajšej strany lešenia z 10 m výšky náš občan Dominik Kupča Jánošov, 17 ročný. Mal niekoľko zlomením, no vyliečil sa a dožil sa vysokého veku. Pri pomocných prácach sa bezplatne striedali takmer všetci občania našej obce, nevynímajú ani ženy.

V školskej kronike na strane 63 sa píše, že dňa 8.7. 1931 sú už múry hotové. Tento deň končí svoje pôsobenie v našej obci správca školy, učiteľ Ján Polčín. Na jeho miesto nastupuje Ladislav Roman, stáva sa zapisovateľom školskej stolice a podieľa sa na práci v organizačnej činnosti.

Zámočnícke práce, dvere vstupnej časti, na chór, vežu a do sakristií, ako i stolárske práce (dvere a okná) boli vyrobené a dodané z firmy zámočníctvo a stavebné konštrukcie Michala Cibulu z Hlohovca.

Osadenie kríža na vežu (výška 2,7 m) bolo dňa 15. 8. 1931. Konalo sa za hojnej účasti dospelých i detí. Táto slávnosť bola za účasti správcu farnosti  farára Štefana Ravasza, ktorý z veže – zo záhradky rozhadzoval mince a po symbolickom prípitku rozbil pohár.

Kostol počas výstavby

Kostol je zastrešený sedlovou strechou s valbou, krytina škridla – bobrovka, veža je zastrešená stanovou strechou – krytina medený plech.

Stavba bola dokončená dňa 29. 10. 1931 za neuveriteľných 13 mesiacov. Celkové náklady na stavbu činili 750 000,- korún.

Do priečelia kostola boli osadené dve sochy, ktoré vyhotovil náš rodák, rezbár, sochár Ján Slušný. Z pravej strany je socha sv. Floriána, ktorú zakúpili kľačianski hasiči a z ľavej strany je socha sv. Jána z Nepomuku, ktorú venoval náš občan Ján Ďurčať, keď prišiel z Ameriky (zo spomienok J. Melichera, nar.r .1920).

Kostol po dokončeníKostol po dokončení

Do vnútornej časti bol osadený hlavný oltár z travertínu so sochou Božského Srdca Ježišovho vysokou 2,2 m s lúčmi, na ktorých bolo umiestnené osvetlenie s elektrickými žiarovkami. Sochu vyhotovili v rezbárskej dielni v Banskej Štiavnici – Piargu (Štiavnické Bane). Po oboch stranách svätostánku sa nachádzajú dva reliéfy, z pravej strany je zobrazené víťazstvo sv. Michala Archanjela nad diablom a na ľavej je ukameňovanie sv. Štefana – prvého mučeníka cirkvi.

Božskému Srdcu Ježišovmu je zasvätený i náš rímskokatolícky kostol. Sochu venoval ku cti a chvále Božej Štefan Slušný – Šošovica s manželkou za 28 000 korún. Ako píše kronikár, sám Boh mu pri tom pomáhal, lebo vyhral 100 000 v lotérii.

Drevené lavice boli vyrobené v stolárskej dielni Jána Dohánya v Kalnej. Na pamiatku ukončenia stavebných prác na kostole dali pred ním veriaci postaviť kamenný kríž v ohrádke.

 

Slávnostná posviacka

K slávnostnej posviacke sa mohlo prikročiť až po ôsmich mesiacoch po ukončení stavebných prác. Hlavným dôvodom bolo zistenie, že na stavbe zostala ešte dlžoba vo výške 33 000 korún, ktorú bolo potrebné zdokladovať krytím.

Bol vybavený nový úver, za ktorý sa zaručili členovia školskej  stolice. Veľmi ťažká úloha tu pripadla správcovi farnosti vdp. dekanovi Štefanovi Ravaszovi, ktorého podaktorí podozrievali z toho, že posviacku kostola odďaľuje iba on. Konečne prišlo povolenie na posviacku. Termín bol určený na 10. júla 1932.

Málo chýbalo, že vznikne nový škandál, pretože na tento termín nemal kto posviacať. Z Trnavskej diecézy neprišiel nikto. V poslednej chvíli prišiel na výpomoc z Banskobystrickej diecézy generálny vikár Nečesálek, ktorý kostol slávnostne posvätil.

Pri obradoch slávnostnej svätej omše miništrovali kľačianski chlapci Karol Štipka, Jozef Titurus, Filip Slušný (Náci), Karol Slušný, ďalej pomáhali členovia rehole saleziánskeho spoločenstva zo Sv. Beňadika ako i kňazi zo susedných obcí – Novej Dediny (Tekovská Nová Ves), Čajkova a zo Sv. Beňadika. Počas omše spieval 160 členný obecný zbor mládencov a dievok pod vedením správcu školy, učiteľa a organistu Ladislava Romana so sprievodom kľačianskej dychovky pod vedením kapelníka Petra Trhana.

Popoludní po posviacke kostola, správca farnosti, dekan Štefan Ravasz spolu s miništrantmi za účasti veriacich preniesol zo starého kostola svätú Hostiu do nového kostola. Počas prenášania došlo k prietrži mračien a stopy po daždi sú i dnes na baldachýne.

 

Zvony 

Po posviacke kostola ešte stále chýbali zvony. Kostol bez zvonov je ako človek bez srdca. Znovu sa do popredia dostala finančná otázka. Mnohí mysleli na nové vyrubenie cirkevných daní. Občania sa rázne postavili proti takémuto riešeniu a hovorili: „Nechajme to na lepšie časy!“ Riešenie sa však našlo. Z podnetu železničiarov Jozefa Slušného – Šandorovho a Štefana Trhana vznikla myšlienka, tak ako je to zachytené v kronike. „Bratia, čo keby sme my, kľačianski železničiari, kúpili zvony.“ K návrhu sa pridali i ostatní. Tu je potrebné spomenúť, že táto spoločenská vrstva bola v tom čase celospoločenskou hospodárskou krízou najmenej postihnutá.

Na prvej schôdzke sa uzniesli, že každý zo železničiarov našej obce prispeje na tento cieľ 500,- korún. Po získaní potrebného obnosu zašli do Trnavy k výrobcom zvonov. Výrobca doporučil osadiť štyri zvony v harmonizácii F-mol a to: F, As, C a o oktávu F1. V dôsledku finančného krytia bola potvrdená objednávka len na tri zvony a to: As – veľký zvon, priemer 95 cm, výška 96 cm, C – stredný zvon, priemer 75 cm, výška 66 cm. Tieto zvony zakúpili kľačianski železničiari. F1 – malý zvon (dekanov), priemer 65 cm, výška 59 cm – tento zakúpil pán dekan Štefan Ravacz.

Podstavec pod zvony zakúpili členovia školskej stolice. Zvony boli vyhotovené v Trnave – liate u firmy Bratia Fischer. Ich osadenie na vežu kostola sa nepodarilo do slávnostnej posviacky i keď už boli vyhotovené, čo dokumentuje i nápis na ich telese, ktorý znie: (veľký - As a stredný – C) text: „Venovali na slávu božiu z vlastných milodarov slovenskí železničiari zamestnanci z Hronských Kľačanoch z príležitosti posviacky rímsko-katolíckeho kostola 1. 6. 1932 – liali Bratia Fischer v Trnave“.

(malý – FI) text: „Venováno na slávu božiu r. 1932 – liali Bratia Fischer v Trnave.“

Prenos zvonov z Levíc

Zvony boli dopravené z Trnavy vlakom do Levíc a od žel. stanice cez mesto do Hronských Kľačian boli dovezené na upravenom a slávnostne vyzdobenom voze, ktorý ťahali dva páry koní. Po oboch stranách voza kráčali dievky, ktoré držali stužky od zvonov, za vozom kráčali členovia školskej stolice obce, v uniformách hasiči a veľká početná skupina občanov. Slávnostnú atmosféru spríjemňovala kľačianska dychovka. Takto si spomínala na túto slávnosť 80-ročná Antónia Titurusová, rod. Melicherová, jedna z dievok, ktorá kráčala pozdĺž voza so stuhou v ruke.

K týmto trom zvonom sa pripojil i štvrtý – cengáčik, ktorý sa premiestnil zo zvonice. Tato stála v strede obce (na starej dedine) na mieste terajšieho kríža. Jeho ladenie je As1 priemer 53 cm, výška 53 cm. Na jeho telese je nápis v maďarčine, čo v preklade znamená: „Na náklady obyvateľov Hronských Kľačian odliate majstrom Antalom Bernhardom Adolfom v Banskej Štiavnici v roku 1848.“

K prvému zvoneniu pribudli aj ďalšie. Zvon ranným zvonením vítal nový deň a vyzýval k rannej modlitbe, na obed pozýval k prosbe Anjel Pána, na večer zas ďakoval na vykonanú prácu. Svojím hlasom nás pozývali do chrámu na bohoslužby, odprevádzal našich zosnulých na ich poslednej ceste. Keď srdce najväčšieho zvonu bilo na jednu stranu, oznamovalo smutnú zvesť – živelnú pohromu (oheň, vodu a pod.).

Modernizácia doby odstránila i veľkú námahu pri zvonení tým, že ovládanie zvonov už nie je mechanické (nemusí sa ísť na vežu), ale ich ovládanie je od roku 1968 elektrické.

 

Interiér kostola

Interiér postupne doplnili sochy dvoch klaňajúcich sa anjelov na hlavnom oltári. Do čela bočných chrámových lodí boli umiestnené oltáre z pravej strany so sochou sv. Jozefa, ktorý venoval Vojtech Kupča s manželkou 16.12.1932, z ľavej strany so sochou Panny Márie Karmelskej (Škapuliarskej), ktorý venovali veriaci, členovia III. rádu – ružencový spolok. Obidva tieto oltáre so sochami vyhotovili v rezbárskej dielni v Banskej Štiavnici – Piargu (Štiavnické Bane) pod vedením Jozefa Krauseha a rezbára Jána Šulca.

Na rozhraní svätyne a hlavnej chrámovej lode sú sochy: sv. Anny s Pannou Máriou, od rodiny Júliusa Šumeraja a sv. Františka z Assisi, ktorú venovali ženy III. rádu z vlastných milodarov.

Sochy umiestnené na stĺpoch otočené smerom do hlavnej chrámovej lode pribúdali postupne. Práva strana (z pohľadu na hl. oltár):

  • sv. Alojz, venovala kľačianska mládež ako vďaku svojmu patrónovi z vlastných milodarov a zo zbierok z divadiel,
  • sv. Júda Tadeáš, venoval Matej Slušný – Kostolníkov,
  • sv. Anton Paduánsky, venovali veriaci obce.

Ľavá strana (z pohľadu na hl. oltár):

  • sv. Terezka Ježišova, venovali veriaci,
  • sv. Helena, venoval Pavol Hoľka s manželkou r. Slušná,
  • sv. Alžbeta, venovala rodina Slušná – Mišova (Palíková).

V predsieni kostola sa nachádza súsošie sv. Jána Dona Bosca, ktoré venoval Ján Mandrák – pracoval u Saleziánov a socha Sedembolestnej Panny Márie s Ježišom v náručí. Ďalej sa tu nachádza oltár – Lurdská jaskyňa so sochou Panny Márie. Je to dar na znak vďaky za šťastný návrat našich občanov z koncentračných táborov z II. svetovej vojny.

Všetky tieto sochy na stĺpoch a v predsieni sú dielom nášho rodáka rezbára a sochára Jána Slušného - Javorkovho.

Súčasťou sochárskej výzdoby kostola sú sochy Pána Ježiša – Boží hrob, socha zmŕtvychvstalého Krista, ktorá sa nosieva ako symbol víťazstva nad smrťou v procesii na Vzkriesenie a býva vystavená na hlavnom oltári počas veľkonočných sviatkov, ako i súsošie sôch – Betlehem.

Naprieč stĺpov v bočných lodiach z oboch strán sú umiestnené obrazy krížovej cesty v drevených poloblúkových rámoch do autora Jozefa Kováča z Nižnej, okr. Piešťany, ktorú venovala rodina Júliusa Šumeraja s manželkou r. 1939. Autorom štrnástich obrazov zastavení krížovej cesty je maliar Alexander Buzma. Svedčí o tom text na líci spodnej časti obrazu štrnásteho zastavenia: „Co. V.S. Crucis Pinxit – Alexander Buzma – A 1939.“ Krížová cesta bola posvätená 19. 11.1939.

Na chór nového kostola umiestnili organ zo starého kostola na cintoríne. Svojmu účelu slúžil len s ťažkosťami až do roku 1948., kedy bol vo firme Bratři Riegrové a J.Kloss v Krnove objednaný nový organ. Objednávka bola potvrdená na 20 registrov rozdelených na dva manuály a pedál. Traktúra organu bude pneumatická, vzdušnice kuželové v cene 418 000,- Kčs vrátane montáže. Po tomto potvrdení bola zložená záloha 10 %, t.j. 41 800 Kčs.

Organ prišiel zásielkou začiatkom novembra 1949. Nasledovala montáž a odovzdanie za účasti kvardiána (znalec organov) Eduarda Nižňanského z Nových Zámkov. Posviacka sa konala 4. 12. 1949. Celková konečná faktúra po zohľadnení všetkých doplnkov za organ činila 493 617,- Kčs. Na túto čiastku prispeli milodarmi i naši americkí Slováci z Hronských Kľačian. S odstupom času si toto hudobné teleso vyžiadalo generálnu opravu v r. 1997-1998.

Projektová kresba organuPohľad na organ v kostole

Pre zaujímavosť uvádzame, že najväčšia píšťala (stredná) má výšku 5,5 m a priemer 28 cm.

Interiér kostola dopĺňa spovedelnica, ktorú venovali kľačianski rodáci, bratia Bánovci, poštoví úradníci z Levíc.

Šesť okien s farebnými sklami za hlavným oltárom boli vymenené za okná vitrážne, na ktorých sú zobrazené postavy: Pán Ježiš, dobrý pastier; nepoškvrnené srdce Panny Márie; sv. Cyril; sv. Metod; sv. Filip a sv. Jakub – patróni starého kostola. Tieto okná venovala rodina Júliusa Šumeraja.

Ďalšiu výzdobu dopĺňali zástavy, baldachýn, ako i ostatné drobné doplnky. Zo zbierok ručných prác ich venovali veriaci. Monštranciu venovala Terézia Kollárová.

I keď naša obec po posviacke kostola nebola ešte elektrifikovaná, prvé svetlo z elektrických žiaroviek zasvietilo už koncom roku 1936, a to vďaka nášmu mlynárovi p. Štefkovičovi, nájomcovi obecného mlyna, odkiaľ bola vedená elektrická energia.

Pre vylepšenie životného prostredia bolo v roku 1934 okolo kostola vysadených 16 líp. Iniciátorom tejto myšlienky bol Štefan Slušný – Šošovica a správca školy, učiteľ Gejza Graus. Tieto však nemali dlhú trvácnosť a postupne boli doplnené gaštanmi. Postupne po oplotení areálu (v r. 1968) bola urobená ďalšia výsadba stromov.

 

Obnova a zmeny

I. časť – obdobie v rokoch 1960 – 1970

V roku 1960 bol vymaľovaný celý kostol. Maľovanie sa realizovalo len v rozsahu v tom čase vydaného povolenia, schváleného okresným cirkevným tajomníkom a to stĺpy a sokel s imitáciou mramoru a nápisom na priečelí klenby nad svätyňou „Dom môj je dom modlitby“, ostatná časť len na bielo. Na hlavnom oltári boli odstránené lúče od sochy Božského Srdca. Z návrhu boli vylúčené obrazy a vzory náboženského motívu. Tieto práce boli realizované v období, keď naša obec na jeden rok patrila pod rímskokatolícku farnosť v Leviciach, kde bol správca farnosti dekan ThDr. Kelemen. K väčším zmenám v tomto období v interiéri kostola nedošlo.

Ďalej boli urobené práce na elektrifikácii zvonov, ako i oplotenie reálu kostola - v r. 1968.

 

II.časť – obdobie v rokoch 1975 – 1985

V tomto období došlo k väčším zmenám v interiéri kostola. Tieto súviseli s celkovými zmenami v živote cirkvi, po II. vatikánskom koncile, ktorý sa konal v rokoch 1962 – 1965. Je známe, že tento koncil vydal dovedna 16 úradných dokumentov. Medzi nimi i zavádzanie používania reči ľudu (z latinčiny v našom prípade na slovenčinu), otočenie obetného oltára tak, aby kňaz počas slúženia bohoslužieb bol obrátený k veriacim tvárou v tvár, odstránenie zábradlia, ktoré oddeľovalo svätyňu od hlavnej chrámovej lodi a pod.

Na podklade prijatých dokumentov liturgická komisia pri biskupských úradoch nariadila reformu interiérov kostolov, čo bolo oznámené listom farským úradom.

V súvislosti s týmito opatreniami, bolo treba urobiť obnovu a vymaľovanie. Práce sa objednali u akademického maliara Jána Šimo- Svrčeka a v r. 1981 sa realizovali v nasledovnom rozsahu:

Interiér kostola v 80tych rokoch 

Svätyňa – za hlavným oltárom boli v strede zamurované dva otvory okien, čím vznikol priestor na vymaľovanie lúčov za sochou Božského Srdca. Tým došlo k novému usporiadaniu umiestnenia vitrážnych okien tak, že po oboch stranách k soche hlavného oltára boli primontované po dva vitrážne obrazy, ktoré zobrazujú v smere od sochy Božského Srdca, sprava sv. Filip, sv. Metod, z ľava, sv. Jakub ml., Sv. Cyril. Krajné okná boli riešené pieskovou technikou s farebnou kombináciou. Z hlavného oltára zložili sochy dvoch klaňajúcich sa anjelov, ale na naliehanie veriacich boli v r. 2000 znovu osadené na hlavný oltár.

Kazateľnica, ktorá bola súčasťou interiéru svätyne, prestala plniť svoju funkciu, a preto bola odstránená. Aj zábradlie, ktoré oddeľovalo svätyňu od hlavnej chrámovej lode bolo odstránené. Na rozhraní svätyne a hlavnej chrámovej lode z pravej strany boli odstránené sochy sv. Anny s Pannou Máriou a sv. Františka z Assisi. (Tieto boli premiestnené mimo našu obec bez zdôvodnenia a vysvetlenia i keď ich venovali do tohto chrámu kľačianski veriaci. Dodnes neboli vrátené a nevie sa, kde sa nachádzajú).

Po oboch stranách svätyne na stene je symbol Krista ako Baránka zabitého a vzkrieseného.

Hlavná chrámová loď – sochy umiestnené na stĺpoch sa otočili k veriacim (pôvodne boli otočené do hlavnej chrámovej lode) a pôvodné podstavce boli vymenené za nové, na bočných stenách po oboch stranách boli vyhotovené obrazy (4+4) symboly z grafita – sedem sviatostí. Posledný ôsmy obraz znázorňuje Rím – sídlo pápeža.

Bočná chrámová loď z pravej strany – bol zrušený a zlikvidovaný bočný oltár, socha sv. Jozefa bola osadená na samostatný podstavec. Za sochou v stene bol vyhotovený kruh.

Bočná chrámová loď z ľavej strany – bol zrušený bočný oltár, socha Panny Márie bola osadená na samostatný podstavec. Za sochou v stene bol vyhotovený kruh. Oltár sa premiestnil do predsiene, tento sa dával do bočnej lode len v období veľkonočných sviatkov, keďže v spodnej časti oltára je umiestnený Boží hrob. V súčasnosti je však opäť stálou súčasťou bočnej lode.

 

III.časť – obdobie v rokoch 1990 – 2001

Vek kostola si vyžiadal i obnovu vonkajšej fasády a časti strešnej krytiny. Tieto práce boli realizované v r. 1993. Vykonali sa aj reštauračné práce na soche sv. Floriána a sv. Jána z Nepomuku, ktoré sú umiestnené na priečelí kostola.

Pohľad na kostolné zvony

Plynofikácia kostola sa uskutočnila v roku 1995, čím sa zabezpečilo vykurovanie kostola v zimnom období. Prívod vodovodnej prípojky sa realizoval v r. 1997. V r. 1998 bola pred kostolom urobená zámková dlažba vrátane chodníkov a výsadba zelene. V tomto roku bola vydláždená plocha pre bicykle. V roku 1999 bolo realizované osvetlenie areálu a veže kostola a bola prevedená rekonštrukcia oltára Panny Márie, kde je umiestnený Boží hrob. V r. 2001 sa uskutočnila generálna oprava mechanickej časti zvonov.

 

Zdroj: 70. výročie posviacky rímsko-katolíckeho kostola v Hronských Kľačanoch, Zostavovateľ: Pavol Kúdeľa.

Vydala Obec Hronské Kľačany v r. 2002.


 

Počasie Hronské Kľačany - Svieti.com


Najnovšia publikácia vydavateľstva CBS "TEKOV Z NEBA" v elektronickej podobe, súčasťou ktorej je aj prezentácia obce Hronské Kľačany.

Stránka športového klubu Aquasport Levice, za ktorý preteká aj Sabína Kupčová z Hr. Kľačian

Stránka Speedway Clubu, za ktorý preteká aj Jakub Valkovič z Hronských Kľačian

dnes je: 23.5.2017

meniny má: Želmíra

Mesačník pre verejnosť v regiónoch elektrární Bohunice a Mochovce

webygroup

Úvodná stránka